História Základnej umeleckej školy v Kežmarku
Mesto Kežmarok ako dnes ako dnes tak aj v dávnej minulosti patrilo medzi jedno z mála miest, kde kultúra a umenie bola neodmysliteľnou súčasťou života v meste. Kežmarok ako mesto sa spomína už roku 1269, keď mu uhorský panovník Belo IV. udelil mestské práva. Rýchly hospodársky rozvoj mladého mesta podporovala jeho výhodná poloha - Kežmarok ležal pri obchodných cestách spájajúcich Orient so severom Európy.
   
Nositeľom kultúrneho života v meste boli viacnárodnostné a konfesionálne divadelné a hudobné spolky a Spoločenstvo živnostníkov a priemyselníkov. Roku 1880 vznikla kníhtlačiareň Paula Sautera, ktorá vydávala týždenník Karpatenpost a mala aj bohatú edičnú činnosť. Mesto Kežmarok sa svojou bohatou históriou môže pochváliť nemalými zásluhami ako v oblasti rozvoja mesta, tak v oblasti kultúrneho a umeleckého života. Rozvoj remesiel a trhu podnietil stredoveký rozvoj mesta. Vyrástli nové meštianske domy, opevnenia, radnica, kostoly a osobitým architektonickým vývojom prešiel aj kežmarský hrad. Architektúra a interiér miestnych kostolov dokazujú, že tu pracovali významní umelci.
 
Svoju históriu má aj hudobný život v meste. Hudba a spev sa pestovali v kežmarských kostoloch a muzicírovalo sa aj v meštianskych rodinách. V období okolo roku 1885 vyučovali na husle vtedajší dirigent hasičskej hudby Gustáv Kottler - v tom čase Kottlerovci boli známou muzikantskou rodinou: Franz Kottler bol regenschorim, hudobne činný bol aj otec Michal a brat Mikuláš Kottler, súkromný učiteľ hudby Anton Kleingerger, pôvodom zo Starej Ľubovne, na klavír vyučoval učiteľ Jozef Bohuš a na prelome storočia pani Gôczelová.
   
Postupom času však čoraz viac vystupovala do popredia potreba založenia inštitúcie, kde by mládež mohla dostať základné hudobné vzdelanie, pretože záujem o tento druh umenia bol čoraz väčší. V centre kultúrneho života podtatranskej oblasti sa javila potreba školy, ktorá by svojim žiakom poskytla aspoň základné vedomosti ~ oblasti hudby. Túto prácu totiž v minulosti vykonávali jednotliví učitelia literných škôl neorganizovane.
   
Za takéhoto stavu bola 1. septembra 1931 otvorená Deutsche Musik Schule, prvá mestská hudobná škola, ktorá sa postupne rozvíjala a rozširovala. Vznikla pri bývalej nemeckej ľudovej škole. V rokoch 1932-39 pracovali v rámci tejto školy dobrí pedagógovia, ako učiteľ Hobinka - violončelo, Koloman Takács - husle (neskôr na Konzervatóriu v Košiciach), Schwartz - husle, Alexandrová - klavír, Taubingerová - klavír a iní. Do roku 1939 sa v nej vyučoval klavír, husle, viola ,violončelo, kontrabas, spev, organ, harmónium, flauta a klarinet. Medzi vedľajšie predmety patrili: Základy hudby, rytmus (Intervallenlehre), Musikdiktat, Harmonielehre, dejiny hudby, orchestrálne cvičenia, komorná hudba, zborový spev Medzi odchovancov tejto školy patrí aj dnes známy prof. Mikuláš Jelínek, husľový virtuóz, rodák z Kežmarku, ktorý je i dnes v stálom kontakte s vedením ZUS.
 

Na túto, v tom čase nemeckú školu sa ešte dobre pamätá aj bývalá učiteľka Piroška Krejčířová, ktorá si s pánom Janovským spoločne na tieto časy pospomínali:
"Organizované hudobné školstvo sa v Kežmarku začína po návrate Matildy Alexandrovej (dcéry MUDr. Vojtecha Alexandra, slávneho kežmarského röntgenológa) z Budapešti z vážnych rodinných dôvodov. Táto cieľavedomá a energická žena získala bohaté pedagogické a organizačné skúsenosti ako profesorka budapeštianskeho konzervatória. Tieto v plnej miere využila pri zabezpečení potrebných krokov na zriadenie Musikschule Kesmärk (Hudobnej školy v Kežmarku) pod záštitou evanjelickej. náboženskej obce v Kežmarku. Táto vyšla v ústrety novej škole aj poskytnutím priestorov vo vtedajšej Evanjelickej dievčenskej.. meštianskej škole (budova dnešnej Hotelovej akadémie).
 
M. Alexandrová, ktorá bola vymenovaná do funkcie riaditeľky novovzniknutej školy a ostala vo funkcii až do konca 2. svetovej vojny, sústredila okolo seba celý rad výborných pedagógov. Okrem mien, ktoré som už spomínala, patrili k veľkým klavírnym pedagógom okrem p. Alexandrovej aj p. Marta Taubingerová, p. Zuberová a p. Szelényiová."
 

S láskavých dovolením p. Krejčířovej, našej jubilantky, uverejňujeme aj cenný doklad - vysvedčenie z Musikschule v Kežmarku.

Po roku 1939 táto škola nakrátko zanikla, až príchodom prof. Waltera Brachtla bola znovu zriadená a o po umiestnení na bývalom nemeckom gymnáziu dostala k dispozícii svoju vlastnú budovu na ulici Kostolný priestor. Vyučovali tu štyria učitelia: prof. . Brachtl - violončelo, Miksa - husle, viola, Z. Frieserová - klavír, flauta a dočasne tu pracovala manželka prof. . Brachtla - klavír. Ale zároveň pri existencii tejto školy pôsobili v Kežmarku aj súkromní učitelia hudby: literný učiteľ J. Duračinský - vyučoval hru na husle, školský inšpektor Fr. Malik - husle, Szelényiová - klavír, Fickler - husle.
Hudobný život v Kežmarku sa veľmi sľubne vyvíjal. Načas bol však tento rozvoj prerušený vojnovými udalosťami a v rokoch 1944-45 došlo ku stagnácii. Po prechode frontu v januári 1945 bola hudobná škola opustená a spustošená. Nástroje boli odvezené, notový materiál rozhádzaný po podlahách a úplne znehodnotený. Znova prešlo vyučovanie hudby na uvedených súkromných učiteľov: Títo však zďaleka nestačili pokryť vtedajšie požiadavky a celkový dopyt po hudbe.

Znova sa prejavila potreba zriadiť hudobnú školu pre široký okruh záujemcov z radov žiactva literných škôl, ako aj jeho širokého okolia.

V roku 1948 sa zriadila Mestská hudobná škola, ktorá hospodársky a správne podliehala MNV. O jej založenie sa pričinil vtedajší bývalý riaditeľ Osemročnej strednej školy František Chmelár a MNV v Kežmarku. Táto škola však trpela nedostatkom miestností, nástrojov a učiteľov. Pracovali v nej už niektorí učitelia neskoršej Ľudovej školy umenia, ako L. Šándorfyová, P. Krejčířová, Ž. Vojtičková.

V roku 1952 rozhodnutím Povereníctva školstva a kultúry v Bratislave prišiel do Kežmarku Anton Cíger za riaditeľa Hudobnej školy, ktorá sa vyčlenila z právomoci mesta a dostala úroveň ostatných škôl. Tým bol položený základ dnešnej ZUŠ. Škola dostala k dispozícii budovu bývalej evanjelickej fary na Hviezdoslavovej ulici č. 12, v ktorej predtým sídlil Úrad práce bývalého ONV v Kežmarku. Začala sa úmorná práca na zriaďovaní školy Vďaka dobrým organizačným schopnostiam Antona Cícera škola dostala hudobné nástroje, zvýšil sa počet mzdových fondov a stav učiteľského zboru.

Chod školy sa ustálil a začali sa objavovať prvé pekné pracovné výsledky učiteľského kolektívu pod vedením Antona Cígera. A v roku 1953 ukončili štúdium i prví siedmi absolventi školy.
Píše sa rok 2002 a v tomto školskom roku si pripomíname už päťdesiat rokov oficiálneho fungovania školy a zároveň aj prvých absolventov, ktorých táto škola vychovala. Aspoň takou malou spomienkou by sme si mohli na tieto časy spolu pospomínať. Myslím si, že si ešte mnoho ľudí pamätá na začiatky, ktoré neboli vždy také krásne, ako sa často zdajú. Aj vtedy sa bojovalo niekedy doslova o prežitie a iba láska k práci a tomuto povolaniu držalo učiteľov pohromade a spoločne bojovali o bezproblémový chod školy.
 
 
Po odchode riaditeľa A. Cígera v roku 1958 (ku ktorému sa ešte neskôr vrátime), škola pokračovala vo svojej práci i naďalej a nemalú zásluhu na tom mal jej ďalší riaditeľ Mikuláš Oňa, ktorý nastúpil do funkcie riaditeľa 1. 7.1958. Pod jeho vedením sa škola v tom čase plynofikovala, vybudovala sa koncertná sála, ktorá slúži dodnes i pre potreby mesta. Učitelia školy účinkovali v Podtatranskom kvartete, Komornom triu, Tanečnej kapele, folkl. Súbore Magura a dychovej hudbe. Poriadalo sa množstvo koncertov pri rôznych príležitostiach. Veľmi pekná bola spolupráca so Zborom pre občianske záležitosti. Toto obdobie bolo taktiež poznačené neustálym rastom počtu žiakov, čoho dôsledkom bolo zriadenie pobočiek v Ľubici a v Spišskej Belej. V roku 1959 sa definitívne zriadila pobočka Hudobnej školy v Spišskej Belej, ktorá sa v roku 1969 osamostatnila s pridelením pobočky v Spišskej Starej Vsi.
 
 

Významných dátumom bol začiatok školského roku 1971, kedy v skromných podmienkach bol zriadený výtvarný odbor pod vedením akademickej maliarky Evy Končekovej. Je to obdobie veľkého rozvoja školy aj po technickej a materiálnej stránke. Dopĺňajú sa nástrojové vybavenie a zvyšuje sa vybavenosť výtvarného odboru.

Celkovo obdobie v rokoch od 1983 do 1989 bolo obdobím veľkej aktivity ZUS a veľmi pekných umiestnení v rámci rôznych súťaží alebo prehliadok, či už v hudobnom alebo vo výtvarnom odbore. Bola to doba silného socializmu, a preto aj všetky koncerty a výstavy, ktoré sa v tom čase konali boli v tomto ideologickom duchu. Tento systém mal svoje klady, ale aj zápory, ktoré s odstupom času a v dnešnej dobe každý pozná.
Spomeniem aspoň niektoré každoročné akcie, ktoré sa v tom čase konali a boli vekmi významné, tak napr. koncerty v rámci Mesiaca československo-sovietskeho priateľstva, Víťazného februára, Oslavy 1. mája, výročia SNP, narodenia V.I.Lenina, VOSR, vzniku KSČ atď., a samozrejme koncerty pri prežitosti MDŽ, MDD, Dňa učiteľov a každoročné absolventské koncerty.
 
K takýmto aktivitám patrili aj súťaže, do ktorých sa škola aktívne zapájala. Išlo hlavne o súťaže pod názvom Melódie priateľstva, Súťaž hudobných a dramatických odborov v okrese Poprad, Alešova země, Lidice, Výtvarný a literárny Trenčín, Medzinárodná súťaž detskej tvorby v meste Schwedt v NDR, Medzinárodná detská výtvarná súťaž Japonskej televízie, Bienále fantázie v Martine, Medzinárodná Schankarová súťaž detskej výtvarnej tvorby z Nehruovho kultúrneho centra v Dillí v Indii, odkiaľ si žiaci a učitelia odnášali množstvo ocenení.
 
 
Žiaci a ich učitelia sa zúčastňovali aj na rôznych akciách typu: "Výtvarná tvorba pedagógov Popradského okresu", "ZSSR očami detí, Farby mieru" a množstvo iných jednorázových akcií. Toto obdobie, i keď bolo vo veľkej miere ovplyvňované vtedajšou dobou a ideológiou, malo svoje osobité čaro a veľký vplyv nielen na žiakov, ale ja na učiteľov. I keď to občas možno vyzerá, že to všetko boli akcie, ktoré sa konať museli a boli nariadené vyššími úradmi, aj napriek tomu sa všetci snažili, aby každá akcia, koncert alebo výstava mali tú najlepšiu a najkrajšiu úroveň. Bolo vera prežitosti, na ktorých sa mnohí učitelia žiaci mohli prezentovať. Akcie sa konali pravidelne a hudobný materiál nebol ideologický zvlášť závadný, Tieto aktivity boli aj akýmsi hnacím motorom a dobrou kontrolou, ako jednotliví pedagógovia pracovali.
 
Po smrti pána riaditeľa Mikuláša Oňu v roku 1983 školu dočasne riadila zástupkyňa riaditeľa, pani učiteľka Klára Petijová. A od 1. septembra 1983 nastúpil do funkcie riaditeľa na vtedajšej LŠU pán učiteľ Pavol Štinčík, ktorý sa stal aj zároveň učiteľom na výtvarnom odbore. Za jeho pôsobenia sa opravila fasáda, urobila sa nová kanalizácia, rekonštruovala sa elektroinštalácia a doplnili sa hudobné nástroje. Taktiež sa realizovala rekonštrukcia budovy na Požiarnom námestí č. 15, ktorá bola daná do užívania 25. marca 1987 pre výtvarný odbor (VO) školy a podstatne sa zlepšili podmienky pre prácu s deťmi. LŠU v tom čase dosiahla veľa hodnotných ocenení v rámci hudobného a výtvarného odboru. Musím na tomto mieste vyzdvihnúť i jeho aktívnu snahu veľmi podrobne oboznamovať širokú verejnosť s úspechmi celej školy, či už išlo o úspechy žiakov alebo učiteľov, ktoré boli nemalé. Svedčia o tom mnohé vystrihnuté články v kronikách ZUŠ, ktoré až do svojej smrti písal, za čo mu patrí veľká vďaka.
 

K výrazným zmenám došlo po roku 1989, kedy nastali zmeny nielen v celej republike v sfére politickej, ale do značnej miery tieto udalosti ovplyvnili aj školstvo. Tieto udalosti na škole vyústili do slobodných volieb nového riaditeľa, ktorým sa s najväčším počtom hlasov stal Ján Levocký, vtedajší učiteľ dychového oddelenia a 16. februára 1990 aj funkciu oficiálne prevzal.

Začalo sa obdobie veľkých zmien vo všetkých oblastiach spoločenského života. Aktivity učiteľov a žiakov hudobného alebo výtvarného odboru svojim počtom ale neklesli. Organizovali sa v trošku inom duchu, ale bolo ich dosť. Môžem spomenúť humánny koncert "Deti - deťom", Vianočné koncerty, Deň matiek, koncerty na námestí, Talenty roka, koncerty v rámci kežmarskej hudobnej jari a jesene a mnoho verejných koncertov k rôznym príležitostiam.

I keď je toto súčasné obdobie poznačené množstvom problémov, s ktorými sa musíme vysporiadať a poradiť si ako sa dá, hlavne čo sa týka finančnej situácie, musím povedať, že ZUŠ v Kežmarku sa týmito problémami brodí chvályhodne. Učitelia tejto školy vynakladajú veľa energie na plnenie si všetkých svojich povinností, aby vychovali a naučili čo najväčší počet žiakov hrať na hudobnom nástroji a čo je najdôležitejšie, vytvoriť v nich vzťah k hudobnému alebo výtvarného umeniu, za čo im patrí, a vždy patriť bude veľká vďaka.

Autori: Mgr. Marianna Fudalyová
Ján Levocký