Škola dnes

Hovorí sa, že ak chceš poznať budúcnosť, spoznaj najprv minulosť a prítomnosť. Aspoň tak nejako si to pamätám. Minulosť a históriu školy sme už spoznali a teraz by sme sa mali zoznámiť so školou dneška, aby sme mohli budovať ďalšiu etapu.
V súčasnosti pracujú na škole dva odbory - hudobný a výtvarný. V tomto školskom roku pribudol aj literárno-dramatický, takže môžeme povedať, že ZUŠ v Kežmarku sa pomaly stane plne organizovanou ZUŠ.

Klavírne oddelenie patrí na škole k najväčším. Dochádzalo tu k dosť častým zmenám. Od jeho založenia sa tu vystriedalo mnoho pedagógov, z ktorých spomeniem aspoň niektorých: Lívia Šándorfyová, Žofia Vojtišková, Piroška Krejčířová, Marta Oňová, Elena Ďateľová, Mária Gažová a Margita Sulírová (Sp. Belá), E. Bessenyieiová, Margita Kudzbelová, Dana Maláková-Tyborová (Sp.Belá), Klára Petijová, L. Ludyová (Sp. Belá), E. Vokálová, Elena. Miličová a E. Rudlaiová, Vlasta Joppová, Katarína Diabelková-Kočišová, Jana Lichvárová, Jana Fričová, Jana Dudeková, Perla Danková, Jarmila Mátrayová, Jana Piklerová, Dana Grešová, Ivana Vranovská-Abtová, František Dlugoš (vyučoval hru na organ), Olga Gaborová, Zuzana Hužiková-Madejová, Miriam Čistecká, Oľga Ničpanová, Marianna Fudalyová a Ladislav Ďateľ.

Klavírne oddelenie bolo v minulosti a aj v súčasnosti je na dosť vysokej úrovni. Vďaka kvalifikovaným učiteľom je tento nástroj využívaný aj pri korepetovaní pre iné nástroje, hlavne dychové a sláčikové. O tejto vysokej kvalite sa môžeme presvedčiť vlastne na každom verejnom koncerte, ktorý sa v ZUŠ koná.
V súčasnosti vyučuje na klavírnom oddelení 6 pedagógov: Mgr. Klára Petijová, Vlasta Joppová, Miriam Čistecká, Oľga Ničpanová, Mgr. Marianna Fudalyová (vyučuje aj HN) a Ladislav Ďateľ (vyučuje aj keyboard).

Sláčikové oddelenie pracuje na škole od jej založenia v roku 1952. Vystúpenia žiakov tohto oddelenia predstavujú veľké spestrenie koncertov či už výchovných, školských interných alebo iných. Od začiatku vzniku husle vyučovali: Anton Cíger, Július Szánto, Elemér Lakatoš, Mikuláš Oňa (aj violončelo), Štefan Pitoniak a Marianna Duračinská (Sp. Belá), Pavol Ďateľ, Ján Dirlák, Ivan Pompa, Vincent Jaš (gitara a kontrabas), Dagmar Želonková, Mgr. Július Méhly, Martina Petrigáčová.
V súčasnosti pracujú v tomto oddelení traja učitelia: Mgr. Július Méhly, Vincent Jaš a Martina Petrigáčová.

Akordeónové oddelenie bolo otvorené v školskom roku 1958/59, kedy hru na akordeón začala vyučovať pani učiteľka Margita Figlárová. Ďalšími učiteľmi boli: Vladimír Raab (Sp. Belá), Ľudo Bartoš, E. Bessenyieová, O. Gildein (Sp. Belá), Kamil Pitoňák (neskôr v dychovom oddelení), B. Šperková, PhDr. Alena Bednárová, Marián Šabľa, Táňa Vašková, Stanislav Pitoňák a Tibor Pokorný.
V súčasnosti tu vyučuje iba pani učiteľka Tatiana Vašková.

Oddelenie dychových nástrojov patrí v hudobnom odbore ZUŠ medzi najmladšie oddelenia. Zriadené bolo až v školskom roku 1967/68, kedy začal vyučovať Kamil Pitoňák okrem hry na akordeóne aj dychové nástroje. Tradícia tohto oddelenia však siaha niekoľko rokov pred rok 1967. Mesto malo v tom čase veľmi pekný dychový orchester, ktorého členovia svoje vedomosti a skúsenosti odovzdávali svojim žiakom.
Ďalšími učiteľmi tohto odboru boli: Dana Grešová a Ján Levocký, terajší riaditeľ školy.

Výtvarné oddelenie začalo svoju činnosť podstatne neskôr. Jeho prvou zakladajúcou učiteľkou bola akademická maliarka Eva Končeková. Ďalšími vyučujúcimi boli: Gabriela Kornajová, Dáša Točeková, Pavol Štinčík, Jana Kurucová, Katarína Scholtzová, ak. maliarka Zuzana Strapková-Dallošová, ak. maliarka Mária Zungovská, Jana Horanská (Sp. Belá).
V súčasnosti tu vyučujú tri učiteľky: Gabriela Kornajová, Jana Waksmundská a Eliška Bednárová.

Od svojho vzniku sa podarilo všetkým učiteľom tohto odboru svojou vysoko kvalitnou prácou vychovať celý rad úspešných mladých ľudí, ktorým láska k výtvarnému umeniu ostala na celý život. O tejto obetavej práci svedčia výsledky, ktoré dosiahli. Množstvo ocenení, uznaní, diplomov a medailí, ktoré získali na veľkom počte súťaží a prehliadok, kde obsadzovali deti ZUŠ v Kežmarku vždy popredné miesta. Na tomto mieste spomeniem aspoň niektoré:

1983 - "Alešova země" - žiak Radko Charitún (6.r.) získal cenu a 10 žiakov čestné uznanie.
"Lidice 83" - 11 žiakov získalo čestné uznanie a za súbor prác bola škole udelená pamätná medaila "Lidická ruže".
1984 - medzinárodná súťaž a výstava detskej výtvarnej tvorby v Japonsku - ocenení žiaci boli Bronislava Uhrinová a Zuzana Lorencová , ktoré získali zlaté medaile a diplom a Leo Toček a Richard Holzbar strieborné medaile a diplomy.
1984 - Schankarová súťaž - strieborné medaile získali Ludmila Ilášová, Rastislav Pirhala a Ján Powaszay, cenu získala aj Katarína Pašková.
1985 - "Ľudová pieseň a poézia Čiech, Moravy a Slovenska" - hlavnú cenu získala 10-ročná Ľubka Oháleková
1990/91 - tento školský rok bol mimoriadne úspešný. Na medzinárodných súťažiach v Japonsku a Poľsku boli ocenení títo žiaci: 6-ročný Viktor Kornaj získal Super zlatú medailu, traja žiaci získali zlaté, štyria strieborné a dvadsaťštyri žiakov bronzové medaily.
ZUŠ v Kežmarku dostala v tomto roku aj Medailu hlavnej ceny z Medzinárodného bienále detskej grafiky v poľskom meste Toruni. Ocenenými žiakmi boli aj Janík Tišťan, Katka Sedláková a Maroš Pleva.
....atď.

A takto by sme mohli vymenovávať ešte veľmi dlho mnohých ocenených, ale všetkých by som aj tak asi nemohla vymenovať, pretože súťaží je mnoho a naši žiaci sú na tak vysokej úrovni, že ak poviem "čo súťaž to výhra" nebudem ďaleko od pravdy, aspoň to tak vyzerá. Máme šikovné deti, ktoré chcú sa učiť, vyrábať, sú tvorivé a na tom treba stavať. Za týmto všetkým sa ale skrýva neskutočne tvrdá a trpezlivá práca všetkých pedagógov, ktorí sa svojim zvereným deťom denno-denne venujú a dávajú im všetky svoje vedomosti, aby raz oni mohli dať tie svoje zas svojim a tak nejako to pôjde stále dookola.

V Literárno-dramatickom odbore začal v tomto roku (2002) vyučovať Mgr. Vladimír Valko a tento odbor sa začína budovať od základu.

A preto ak som niekde na začiatku povedala, "poznaj svoju minulosť a prítomnosť a budeš vedieť aká bude tvoja budúcnosť" nebola som ďaleko od pravdy. Našou krásnou budúcnosťou sú naše deti. Takže čo im dnes dáme my, to sa nám neskôr vráti ako bumerang.

Minulosť je na to aby sme sa poučili z chýb našich rodičov a starých rodičov a nerobili tie isté chyby, pretože iba hlupák sa učí na vlastných chybách.
A keďže ZUŠ oslavuje v roku 2002 od svojho oficiálneho vzniku už 50 rokov, je na polceste osláviť o 50 rokov storočnicu. Poprajme jej ešte ďalších takých pekných a úspešných minimálne 50, a potom ešte 50....rokov, aby i naďalej mohla byť tým možno prvým stretnutím s hudbou alebo výtvarným umením. Škola vždy bola, je a dúfam že aj bude tým dôležitým zdrojom informácii, ktoré človek dostane, okrem iných dnes už viacerých prostriedkov, z ktorých sa môže mladý človek dozvedieť všetko, ale škola je a aj ostane výnimočná hlavne v tom, že v škole to môže aj prežiť spolu s niekým a tým niekým je učiteľ, spolužiak, kamarát a proste niekto kto cíti, prežíva radosť, šťastie, ale aj smútok a žiaľ. Tieto pocity sa človek nenaučí zo žiadnej technickej vymoženosti.

Odovzdanie ocenení z Japonska (10.9.1990)

Daniel Klempár a Peter Duchnický - talenty posledných rokov

Sláčikové kvarteto školy

Návšteva partnerskej školy z Weilburgu (september 2001)

Komorný súbor učiteľov ZUŠ Antona Cígera

Detská tanečná kapela školy

Chráňme si to čo máme, zveľaďujme to a buďme na to hrdí.