Vyberáme z článku v časopise Javisko o predstavení “Slováci sme od rodu!” na Scénickej žatve 2016 

Vyberáme z článku v časopise Javisko o predstavení “Slováci sme od rodu!” na Scénickej žatve 2016 

S nadhľadom a odstupom k triezvosti

Súbory Tote tam z Kežmarku a Trma-vrma z Popradu v spoločnej kooperácii sa rozhodli slovenskú identitu prekutrať zhora dolu, poukázať na niektoré jej falošné modly. Ale ešte viac sa na jej účet dobre pobaviť.
Široký autorský kolektív sa vysmieva z „hejslováctva“ tým, že polemizuje s jeho známymi pravdami. Použitím niektorých princípov divadla – prednášky prechádzal cez rôzne dejinné udalosti, ktoré prerozprával v zjednodušených a skratkových skečoch.
Búranie mýtov malo viacero podôb. Niekedy ich len vtipne vyvrátil, napríklad keď starých Slovanov ukázal ako lenivú chásku s drumbľou, ktorá nemá veľký záujem bojovať o svoju ríšu. Inokedy historické situácie infikovali súčasnosťou. Obraz o „vyhrotených“ maďarskoslovenských vzťahoch napríklad zobrazil formou rap battle (rapového súboja). Inscenátori ale nijako nezakrývali, že z ich rekonštrukcie faktov by si kvalifikovaný historik vytrhal vlasy.
Každé z tvrdení začínajú zväčša replikou „Jedna študentka dokázala…“. Ona potom ako dôkazový materiál prezentuje príslušnú webovú stránku, z ktorej čerpala. Tieto „pravdivé“ údaje paradoxne pochádzajú z média, ktoré samo produkuje najviac nezmyslov.
Herci si vystačili na javisku s vlastným bytím. Jednoliaty chór na začiatku s vypučenými hrudníkmi ponúka rôzne tvrdenia, prečo je dobré byť Slovákom (lebo fujara, lebo Zvolenský), a potom ich varíruje v širokej škále obrazov. Kooperácia, presnosť, precíznosť robia z hravého konceptu presný tvar. Skupina, ktorá trávi takmer celý čas na javisku, funguje ako mechanizmus. Každý v ňom má presné miesto a plní svoju úlohu. Napriek tomu výsledok nie je iba roboticky presný, ale zachováva si hravosť. (…) Dôležitá je dynamika, ktorú udržuje práca s tempom.
Režisérky Emília Šavelová a Alena Váradyová pracujú s jeho kontrastmi. Vďaka tomu vynikne aj provokatívny obraz éterických vierozvestcov, ktorí písmo pre Slovanov tvoria pri jednom z Cyrilových marihuanových tripov.
Inscenácia Slováci sme od rodu nie je formálne originálna, ale je nápaditá. (…) Šteklí ego príslušníkom holubičieho národa, ktorí láskyplne ponúknu miesto pri stole, ale potom pre istotu zamknú dvere, aby nikto neprišiel.