Hudobná škola v Kežmarku (1931) patrí v rámci východoslovenského regiónu k trom najstarším hudobným školám. Kým dejiny mestských hudobných škôl v Košiciach (1784) a v Prešove (1909) boli spracované na základe niekoľkoročného heuristického výskumu Márie Potemrovej,[1] história kežmarskej hudobnej školy sa obmedzovala len na niekoľko útržkovitých a v mnohom rozporuplných informácií. V porovnaní s hudobnými školami v krajských mestách išlo o menšiu školu (čo do počtu žiakov a učiteľov), no pre Kežmarok a spišskú oblasť predstavovala významnú inštitúciu, ktorá svojou mimoriadnou aktivitou a kvalitnými výsledkami priniesla rozvoj nielen v oblasti hudobného vzdelávania, ale tiež v oblasti hudobného života. Z jej rozsiahlej činnosti sa však okrem jedného katalógu[2] nezachovali žiadne pramenné materiály. Škola totiž patrila nemeckej časti obyvateľstva (v novinách sa jej takmer vždy dával prívlastok „nemecká“ – deutsche Musikschule), a preto boli jej dokumenty, podobne ako mnohé iné nemecké materiály, po druhej svetovej vojne zničené alebo odvezené do Nemecka. Napriek tomu možno založenie a činnosť Hudobnej školy v Kežmarku aspoň v základných bodoch rekonštruovať na základe správ v týždenníku Karpathen Post (Karpatská pošta).[3] Týždenník bol priaznivo naklonený založeniu školy, Spišskej societe prinášal informácie, ktoré svedčia o dôkladných prípravách pred jej slávnostným otvorením.
O vznik hudobnej školy sa zaslúžil predovšetkým gymnaziálny profesor Dr. Alfons Nitsch,[4] ktorý bol počas svojho pôsobenia v Kežmarku (1922–1938) jednou z vedúcich osobností nemeckého hudobného života.[5] Nitsch poznal klady i úskalia súkromného vyučovania hudby, ktoré sa obmedzovalo len na vyučovanie hry na husliach a na klavíri. Vyučovanie ďalších hudobných nástrojov – violy, violončela, dychových nástrojov, bez ktorých sa podľa jeho názoru neobišlo ani domáce muzicírovanie, však súkromní učitelia nedokázali zabezpečiť.[6] Zároveň si ako dirigent gymnaziálneho zboru a orchestra či iných hudobných telies uvedomoval, že existencia hudobnej školy v meste by napomohla zvýšiť kvalitu jednotlivých súborov a následne aj úroveň hudobného života. To boli hlavné dôvody, ktoré ho viedli k vypracovaniu návrhu na zriadenie hudobnej školy. Jej poslaním bolo „všetkým hudobne nadaným deťom poskytnúť dôkladné hudobné vzdelanie, prostredníctvom hudby prehĺbiť city detí, zušľachťovať detskú dušu, formovať hudobný vkus, nabádať k domácemu muzicírovaniu, prehlbovať pochopenie majstrovských hudobných diel a odkloniť záujem od nevhodnej šlágrovej hudobnej literatúry“.[7]
Nemecký okresný vzdelávací výbor prijal Nitschov plán hudobnej školy a následne podnikol kroky, ktoré viedli k jeho realizácii. Prípravné práce zveril osobitnej komisii pod predsedníctvom Otta Brucknera.[8] Hovorca komisie Dr. Nitsch na jej zasadnutí 2. júla 1931 informoval o pozitívnych výsledkoch zápisu do hudobnej školy. O štúdium prejavilo záujem 93 uchádzačov (53 chlapcov a 40 dievčat). Komisia zvlášť vyzdvihla skutočnosť, že škola pritiahla nový okruh záujemcov o hudobné vzdelávanie – štyridsiati prihlásení nemali žiadne hudobné vzdelanie a len dvadsaťpäť prihlásených navštevovalo súkromné hodiny hudby v Kežmarku. Najväčší záujem bol o hru na husliach (45) a klavíri (41), menej žiakov sa hlásilo na hru na organe (2), gitare (2) a na sólový spev (3). Tieto priaznivé výsledky zároveň svedčili o reálnej potrebe založenia takejto hudobno-vzdelávacej inštitúcie v meste. Hoci počet prihlásených postačoval na to, aby príslušné úrady schválili otvorenie školy, záujemcovia o štúdium sa naďalej mohli hlásiť u riaditeľa meštianskej školy Otta Brucknera a u Dr. Alfonsa Nitscha.
Na nasledujúcej porade sa komisia mala podrobne zaoberať rozpočtom školy. Predseda Otto Bruckner bol poverený zabezpečiť pre hudobnú školu potrebné miestnosti, prerokovať otázky jej úradného schválenia a začať rokovanie o podpore hudobnej školy so záujmovým združením peňažných správcovských spoločností.[9]
Organizačné otázky hudobnej školy sa 21. augusta 1931 prerokovali na mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré na tento účel zvolal Nemecký okresný vzdelávací výbor. Predseda komisie Otto Bruckner predložil zhromaždeniu už ucelenú správu o ukončení posledných príprav pred otvorením školy. S návrhom organizačného štatútu Hudobnej školy v Kežmarku (Musikschule Kesmark) oboznámil prítomných jeho autor Dr. Alfons Nitsch. V súlade s platnými štátnymi predpismi mal školu viesť riaditeľ a spravovaním školských záležitostí bolo poverené 24 členné kuratórium. V kuratóriu boli zastúpení členovia okresného vzdelávacieho výboru a predstavitelia tých spoločností a spolkov, ktoré školu akýmkoľvek spôsobom podporovali. Hudobná škola bola podriadená správe ministerstva školstva a národnej osvety (ďalej len MŠANO) v Bratislave a dohliadal na ňu hudobný inšpektor (v tom čase Mikuláš Schneider-Trnavský).[10] Okrem základných ustanovení školského poriadku štatút obsahoval aj presné nariadenia o ustanovení a vzťahu hlavných a pomocných učiteľov. Po dohode medzi hudobnou školou a evanjelickým cirkevným zborom sa vyučovalo v Evanjelickej dievčenskej meštianskej škole (Ev. Mädchenburgerschule).
Predbežný rozpočet hudobnej školy, ktorý predložil finančný správca Otto Knott, valné zhromaždenie jednomyseľne prijalo.
Náklady boli z väčšej časti pokryté zo školného (dovtedy bolo prihlásených 100 žiakov a očakávalo sa, že tento počet môže narásť na 120). Ostatné menšie výdavky mali byť uhradené peniazmi od mesta, okresu, kraja a štátu,[11] a tiež z peňazí spišských obcí.
K priaznivej finančnej situácii hudobnej školy do značnej miery prispel Spišský nemecký spevácky spolok (Zipser deutschen Sängerbund), ktorý škole už v júni 1931 jednohlasne schválil bezúročnú pôžičku na objednávku nevyhnutných klavírov v hodnote 4 600 korún. Dr. Nitsch ďalej informoval o kúpe jedného pianína a o prenájme jedného krídla. Oba klavíry prezrel a pre školu odporučil zástupca firmy Scholzes Söhne-Warnsdorf, ktorá na tieto nástroje poskytla aj nižšiu cenu.
Osobitná komisia pre hudobnú školu ešte v júni predbežne uvažovala o prijatí dvoch učiteľov hry na klavíri a dvoch učiteľov hry na husliach. Spomedzi desiatich uchádzačov, ktorí prejavili záujem o vypísané učiteľské miesta, členovia prípravného výboru odporučili prijať učiteľky klavírnej hry Matildu Alexandrovú,[12] Vilmu Szenczyovú (neskôr vydatú Zuberovú)[13] a na pozíciu učiteľov hry na sláčikových nástrojoch Antona Nechwatala (Mähr. – Schönberg)[14] a Karola Brandla (Nikolsburg). V prípade veľkého počtu žiakov sa uvažovalo o prijatí tretej učiteľky hry na klavíri Alžbety Rechnitzovej z Popradu.[15] Vyučovanie ďalších nástrojov mali zabezpečovať pomocní učitelia: organ – prof. Dr. Friedrich Repp,[16] dychové nástroje – Franz Pelz a spev – Klára Röcklová.[17]
Od hudobnej školy sa očakávalo, že bude prínosom nielen pre Kežmarok, ale aj pre celý Spiš (Wie wertvoll diese Schule für die Zips sein wird, kann sich erst in der Zukunft zeigen). Jej úlohou bolo zabezpečiť mládeži dôkladné a jednotné hudobné vzdelanie, a súčasne umožniť svojim absolventom uplatniť sa v hudobných inštitúciách. Verejnosť od vedenia a správy školy očakávala, že žiakom poskytne „nielen základné hudobné vzdelanie, ale prostredníctvom hudby vzdelá aj ich srdcia a mysle“.
Ďalší záujemcovia sa do hudobnej školy mohli zapísať ešte 31. augusta a 1. – 2. septembra u riaditeľa O. Brucknera v budove Evanjelickej dievčenskej meštianskej školy. Okrem zápisného (10 korún) žiaci prispievali aj na učebné pomôcky (20 korún). Žiaci, ktorí už predtým nadobudli nejaké hudobné vzdelanie, sa podrobili skúške (25 korún) a podľa preukázaných znalostí boli zaradení do vyšších tried.[18]
Vznik hudobnej školy bol pravdepodobne úradne schválený k 1. septembru 1931.[19] Hoci Karpathen Post avizoval oznámenie presného dátumu slávnostného otvorenia Hudobnej školy v Kežmarku,[20] túto informáciu neuverejnil.
Hudobná škola vznikla v období, keď v Kežmarku pulzoval bohatý hudobný život. Okrem rôznych domácich speváckych zborov a orchestrov sa na ňom podieľali aj hosťujúci umelci a operetné súbory. Bohatú koncertnú činnosť vyvíjali žiaci a pedagógovia kežmarského reálneho gymnázia.[21] Významnou udalosťou pre Kežmarok bolo obnovenie činnosti mestského orchestra (Kesmarker Orchester-Vereinigung) pod vedením Alfonsa Nitscha koncom roka 1931.[22] Orchester, ktorý združoval amatérskych ochotníkov, venoval výťažok zo svojho prvého koncertu (február 1932) na podporu hudobnej školy.[23]
Prvý učiteľský zbor hudobnej školy tvorili tri učiteľky hry na klavíri – riaditeľka Matilda Alexandrová, Vilma Szenczyová, Nelly Szelényiová[24] a dvaja učitelia hry na sláčikových nástrojoch – Karol Brandl (husle, violončelo) a Anton Nechwatal (husle),[25] ktorý vyučoval aj hru na gitare. Ako pomocní učitelia na škole pôsobili Dr. Friedrich Repp a Klára Röcklová.[26] Od nasledujúceho školského roku sa vyučoval len spev a hra na klavíri, husliach, violončele a tiež došlo k prvým personálnym zmenám. Miesta učiteľov hry na sláčikových nástrojoch prevzali huslista Jozef Bergner, ktorý založil a viedol školský sláčikový orchester[27] a pomocný učiteľ Edgar Hobinka[28] (husle, violončelo), vďaka ktorému sa otvorila pobočka školy v Matejovciach.[29]
Do kežmarskej Hudobnej školy sa každoročne zapísalo okolo 120 až 150 záujemcov,[30] medzi ktorými bola predovšetkým mládež,[31] ale tiež dospelí. Čo sa týka národnostného zloženia, dve tretiny z celkového počtu záujemcov predstavovali nemeckí žiaci, skromnejšie zastúpené boli deti maďarskej a slovenskej národnosti. Ako hlavný predmet (Hauptfach) sa vyučovala hra na nástroji, pričom viacerí z prihlásených využívali možnosť zvoliť si hru na dvoch nástrojoch. Okrem toho sa vyučovali vedľajšie predmety (Nebenfach) – základy hudobnej náuky (Elementare Musiklehre), intonácia, hudobný diktát (Intervallenlehre, Musikdiktat), náuka o harmónii (Harmonielehre), náuka o formách (Formenlehre), dejiny hudby (Musikgeschichte), komorná hudba, hra v orchestri (Kammermusik, Orchesterübung), zborový spev (Chorgesang).[32] Z nich si žiaci vyberali jeden, prípadne dva predmety.[33]
Najväčší rozvoj zaznamenala hudobná škola v druhej polovici 30. rokov, keď sa jej ponuka postupne rozširovala o ďalšie odbory. Skutočnosť, že sa na hudobnej škole začala vyučovať hra na flaute a klarinete (1937/1938), sa u kežmarských hudobníkov stretla s mimoriadne pozitívnym ohlasom. Od absolventov dychových odborov sa očakávalo, že časom zaplnia chýbajúce miesta v kežmarskom orchestri, čím by sa vyriešil závažný problém tohto hudobného združenia.[34] V nasledujúcom školskom roku (1938/1939) mali žiaci možnosť zapísať sa aj na výučbu hry na viole a kontrabase.[35]
Do hudobného života sa hudobná škola zapojila 10. marca 1932, keď usporiadala prvý verejný žiacky koncert.[36] Odvtedy svoju činnosť pravidelne prezentovala na žiackych koncertoch (Schulerkonzert, Schlußkonzert), na ktorých žiaci vystupovali aj v rôznych komorných zoskupeniach (štvorručná hra na klavíri, violončelové duo, klavírne trio, trio – flauta, husle, violončelo, flautové kvarteto a pod.). Informatívny charakter recenzií[37] z týchto koncertov, obmedzujúci sa len na stručné všeobecné hodnotenie žiackych výkonov, nám však nedovoľuje nazrieť do repertoáru žiakov.
V súvislosti s obnovením vyučovania hry na organe, škola od školského roku 1936/1937 organizovala dva záverečné koncerty. Jeden sa konal tradične v telocvični dievčenskej meštianskej školy a druhý chrámový koncert (Kirchenkonzert) v evanjelickom kostole. V rámci neho sa publiku predstavovali v prvom rade žiaci – organisti, ale tiež pedagógovia a školský orchester. O tom, že išlo o prestížnejší záverečný koncert, svedčia aj obsahovo bohatšie recenzie. V nich sa medziiným zachovala správa o vystúpení Mikuláša (Herberta) Jelinka,[38] jedného z najvýznamnejších žiakov tejto školy,[39] dnes profesora na Hudobnej a tanečnej fakulte VŠMU v Bratislave – „…dann Vivaldis A-moll Konzert, vorgetragen vom Schülerorchester unter Leitung Prof. Bergners. Die Soloviolin Partien spielten mit anmutigen, jugendlichen Schwung, schön, rein Oskar Scholtz und Herbert Jelinek…“.[40]
V hudobnom živote si škola získala osobitné postavenie, najmä vďaka zanietenej práci svojich učiteľov. Okrem kvalitnej pedagogickej činnosti mala kežmarská verejnosť možnosť oceniť aj ich umelecké kvality. Na pravidelných učiteľských komorných koncertoch, ktoré boli príležitostne aj tematicky zamerané (venované výročiu narodenia alebo úmrtia hudobných skladateľov – napr. J. S. Bacha,[41] F. Liszta,[42] J. Haydna,[43] J. Brahmsa,[44] J. N. Hummela,[45] W. A. Mozarta[46]), odznieval náročný repertoár, zostavený najmä z diel nemeckých a rakúskych autorov. Z recenzií vyplýva, že k najpôsobivejším číslam programu patrili klavírne koncerty v úprave pre dva klavíry (J. S. Bach: Koncert a mol,[47] W. A. Mozart: Klavírny koncert č. 20 d mol, KV 466[48] a Klavírny koncert č. 26 D dur, KV 537 (Korunovačný),[49] L. Beethoven: Klavírny koncert č. 5 Es dur, op. 73,[50] J. N. Hummel: Klavírny koncert č. 2 a mol, op. 85[51]), v ktorých sa M. Alexandrová a V. Szenczyová predstavili ako výborné klaviristky. Učitelia sa ďalej uplatnili aj ako sólisti mestského orchestra, ktorému sa pod vedením A. Nitscha a za podpory gymnaziálneho zboru a orchestra, podarilo uviesť niekoľko veľkých umeleckých produkcií – Haydnove Štyri ročné obdobia Hob. XXI:3 (soprán K. Röcklová),[52] Beethovenov Husľový koncert D dur op. 61, 1. časť (husle J. Bergner) a Fantáziu c mol pre klavír, zbor a orchester op. 80 (klavír V. Szenczyová).[53]
O spolupráci kežmarskej Hudobnej školy s inými hudobnými školami zatiaľ toho veľa nevieme. Do priameho kontaktu s Hudobnou školou v Prešove sa dostala pri príležitosti dobročinného koncertu v roku 1936, keď Kežmarok navštívil správca prešovskej Hudobnej školy Jozef Brabec[54] a učiteľ hudby na Učiteľskom ústave W. Dittrich. Spolu s učiteľmi J. Bergnerom a E. Hobinkom uviedli niekoľko komorných skladieb.[55]
Po vzniku prvej Slovenskej republiky (1939) z Kežmarku postupne odišli traja významní predstavitelia nemeckého hudobného života – v r. 1938 bol Dr. A. Nitsch preložený do Brna, Dr. F. Repp odišiel do Viedne, kde sa neskôr habilitoval, a v r. 1939 do Bratislavy odišiel E. Hobinka, ktorý o rok neskôr prijal post riaditeľa na tamojšej Nemeckej učiteľskej akadémii.[56] Ich odchod zasiahol aj do personálneho zloženia hudobnej školy. Keď roku 1939 zo školy odišiel aj Jozef Bergner, aby prevzal vedenie kežmarského orchestra po Dr. Nitschovi, škola prijala dvoch nových učiteľov[57] – huslistu Kolomana Takácsa[58] a klaviristku Martu Taubingerovú.[59]
Vývoj hudobného školstva v Kežmarku sa v 40. rokoch radikálne zmenil.[60] Riadenie hudobnej školy, ktoré od jej vzniku patrilo do kompetencie evanjelickej cirkevnej obce, prevzala ešte počas školského roku 1941/1942 Nemecká strana (Deutsche Partai). Po tomto kroku škola nadobudla otvorene nemecký charakter a národnostne sa uzavrela – od nasledujúceho školského roku sa rozhodujúcim kritériom pri zápise žiaka stala jeho národnosť.
Táto diskriminácia podnietila u maďarských učiteľov iniciatívu zorganizovať druhú hudobnú školu, v ktorej by otázka národnosti nebola určujúca. Vilma Zuberová, pravdepodobne na podnet bývalej riaditeľky Matildy Alexandrovej, si na MŠANO v Bratislave podala žiadosť o povolenie otvoriť súkromnú hudobnú školu.[61] Hoci ministerstvo k jej žiadosti nezaujalo odmietavé stanovisko, jeho predstava o novej hudobnej škole v Kežmarku bola predsa len iná. V snahe zabezpečiť systematickú hudobnú výchovu pre slovenské deti, chcelo v Kežmarku otvoriť slovenskú hudobnú školu, do ktorej by sa v prípade záujmu mohli prijímať aj žiaci iných národností. Z toho dôvodu vyzvalo okresného náčelníka, aby pre novú hudobnú školu našiel vhodného udržiavateľa. Ak by sa voči Vilme Zuberovej nevyskytli žiadne národnostné či štátne námietky, ministerstvo bolo ochotné zveriť jej hudobnú školu do vlastníctva. Najlepšie riešenie však videlo v tom, aby školu spravovalo mesto Kežmarok alebo iná kultúrna korporácia ako miestny odbor Matice slovenskej, Slovenskej ligy a pod.[62] Tieto požiadavky nevychádzali z reálnej situácie, keďže v tomto období v Kežmarku nebola žiadna slovenská inštitúcia, ktorá by dokázala hudobnú školu finančne zabezpečiť a bol tu nedostatok kvalifikovaných slovenských učiteľov.[63]
Ministerstvo opakovane vyzývalo okresného náčelníka, aby sa vyjadril k národnostnej a štátnej spoľahlivosti Vilmy Zuberovej, ten však na jeho výzvy nereagoval. Zuberová aj napriek tomu, že ministerstvo jej žiadosť zamietlo,[64] vyučovanie na novozriadenej hudobnej škole neprerušila.
Zuberovej hudobná škola sídlila v budove maďarského kasína (v dome Palecsára), kde mala k dispozícii niekoľko miestností vybavených potrebnými nástrojmi (nie je známe, kto túto školu financoval). Pôsobili na nej štyria učitelia – Vilma Zuberová (riaditeľka), Matilda Alexandrová, Kornélia Szelényiová a slovenský učiteľ Ján Duračinský,[65] ktorí vyučovali hru na klavíri, husliach, harmonike a hudobnú teóriu.[66] Školu navštevovalo spolu 54 žiakov[67] (z nich len traja slovenskí, najviac bolo maďarských a menej nemeckých detí). Voľba vyučovacieho jazyka závisela od národnosti žiaka, no spomedzi učiteľov slovenský jazyk ovládal len Ján Duračinský. Väčšina slovenských detí získavala hudobné vzdelanie u súkromných učiteľov. V čase pôsobenia dvoch hudobných škôl v meste k nim patril aj Jozef Gomboš,[68] ktorý vyučoval hru na klavíri, husliach, organe, spev a hudobnú teóriu.[69]
Hudobná škola Vilmy Zuberovej-Szenczyovej v meste pôsobila do začiatku školského roku 1943/1944, keď sa na budove, v ktorej škola sídlila, objavil maďarský nápis. To u miestnych obyvateľov vyvolalo verejné pohoršenie a pobúrenie.[70] Okresný náčelník oznámil celý prípad MŠANO a na základe jeho rozhodnutia zo 7. októbra 1943 školu zatvoril.[71]
O činnosti nemeckej hudobnej školy z posledných rokov jej existencie nemáme žiadne správy.[72] Možno predpokladať, že po odchode maďarských učiteľov a určitej časti žiakov do Hudobnej školy Vilmy Zuberovej začala stagnovať. Je len prirodzené, že negatívny zvrat vojnových udalostí odsúdil aj hudobnú školu na zánik. Podľa informácií, ktoré nám poskytla žiačka hudobnej školy Piroška Krejčířová, nemecká hudobná škola bola zatvorená po vypuknutí Slovenského národného povstania (1944).[73]
Hoci sa v Kežmarku podarilo zriadiť mestskú hudobnú školu už v roku 1948, prevažovalo tu súkromné vyučovanie hudby.[74] Organizované hudobné vzdelávanie sa naplno obnovilo v roku 1952, keď do Kežmarku prišiel Anton Cíger. Na tradíciu nadviazal aj tým, že v prvom učiteľskom zbore pôsobili aj niektorí z pedagógov a bývalých žiakov nemeckej hudobnej školy.[75]
Lívia Pancuráková
[1] POTEMROVÁ, Mária: Dejiny hudobnej školy v Košiciach, časť I. (1784–1886). In: Vlastivedný zborník. Archív mesta pri mestskom národnom výbore, Košice 1955, s. 81–102. POTEMROVÁ, Mária: Príspevok k dejinám hudobnej školy v Prešove. In: Nové obzory 10. Ed. Štefan Pažur. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice 1968, s. 119–143. POTEMROVÁ, Mária: Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848–1918. Štátna vedecká knižnica v Košiciach 1981. POTEMROVÁ, Mária (ed.): Hudobné školstvo v Košiciach v rokoch 1945–1964. Okresný národný výbor, odbor školstva a kultúry v Košiciach 1964.
[2] Katalóg Hudobnej školy 1931/32, 1932/33. Fond: ŠOA Poprad–Spišská Sobota.
[3] Týždenník Karpathen Post vychádzal od apríla 1880 v kežmarskej kníhtlačiarni Paula Sautera šesťdesiatdva rokov. V 30. rokoch 20. storočia sa redakcii týždenníka nepodarilo udržať nezávislosť týždenníka, ktorý sa stal hovorcom Nemeckej strany (Deutsche Partai).
[4] Alfons NITSCH vyučoval na reálnom gymnáziu v Kežmarku latinský a francúzsky jazyk od roku 1922, neskôr aj nepovinné predmety – stenografiu a zborový spev. Dirigoval gymnaziálny spevácky zbor a orchester, pričom zastával aj funkciu tajomníka, spravoval hudobný kabinet a školskú knižnicu. (In: ADAMUS, Josef: Jahresbericht des deutschen evangelischen Distriktual-Realgymnasiums A. B. in Kesmark für das Schuljahr 1937/1938. Paul Sauter, Kežmarok 1938.) Bol neúnavným organizátorom hudobného života a hudobným kritikom. V meste zastával post dirigenta speváckych zborov Zipser Lehrerchor, Gesangschor des Vereines der Kaufleute und Gewerbetreibender a mestského orchestra Orchester-Vereinung. Na koncertnom živote sa podieľal aj ako klavirista v komorných zoskupeniach. Po skončení školského roku 1937/1938 odišiel do Brna. (In: Gegen die Schüler-Selbstverwaltung. Karpathen Post. 26. jún 1937, č. 26, roč. 58, s. 1.)
[5] In: Die deutsche Musikschule in Kesmark. Karpathen Post. 11. marec 1939, č. 10, roč. 60, s. 3.
[6] NITSCH, Alfons: Warum wird die Deutsche Musikschule in Kesmark ins Leben gerufen. In: Karpathen Post, 22. august 1931, č. 34, roč. 52, s. 1.
[7] Tamtiež.
[8] Otto BRUCKNER (1875–1965, Kežmarok) pôsobil ako riaditeľ Evanjelickej dievčenskej meštianskej školy (Ev. Mädchenburgerschule), neskôr Odbornej školy pre ženské povolania – jedinej svojho druhu na Slovensku.
[9] In: Die Vormerkunden in die Kesmarker Musikschule. Karpathen Post, 4. júl 1931, č. 27, roč. 52, s. 6.
[10] Mikuláš SCHNEIDER-TRNAVSKÝ (24. máj 1881, Trnava – 28. máj 1958, Bratislava) prichádzal každoročne do hudobnej školy na záverečné skúšky, na ktorých žiaci preukazovali znalosti v hre na hudobnom nástroji (hlavný predmet). Tieto informácie nám počas rozhovoru (20. septembra 2005) poskytla žiačka kežmarskej hudobnej školy Piroška Krejčířová.
[11] Nezachovali sa správy o tom, že by táto škola dostala štátnu podporu.
[12] Matilda ALEXANDROVÁ (20. jún 1889, Maďarsko – 25. december 1968, Kežmarok) dcéra Vojtecha Alexandra, zakladateľa röntgenológie v Uhorsku. Hru na klavíri vyštudovala na Hudobnej akadémii v Budapešti. Pred príchodom do Kežmarku pôsobila ako profesorka na Konzervatóriu v Budapešti.
[13] Vilma ZUBEROVÁ–SZENCZYOVÁ (25. september 1900, Nagyselyk – ?, Kežmarok) zložila štátnu skúšku na Deutschen Musikhochschule v Prahe 20. apríla 1932. In: Prüfung. Karpathen Post, 7. máj 1932, č. 19, roč. 53, s. 2.
[14] Anton NECHWATAL pôsobil na hudobnej škole len prvý školský rok, potom sa venoval súkromnému vyučovaniu hudby. Karpathen Post uverejnil jeho inzerát, v ktorom ponúkal vyučovanie hudobnej teórie a hry na husliach, viole, violončele, klavíri a gitare. In: Musikunterricht (inzerát č. 975). Karpathen post, 22. október 1932, č. 43, roč. 53, s. 3.
[15] Alžbeta RECHNITZOVÁ zložila štátnu skúšku na Konzervatóriu v Prahe v júni 1931. In: Deutsche Musikschule in Kesmark. Karpathen Post, 29. august 1931, č. 35, roč. 52, s. 4.
[16] Friedrich REPP (16. september 1903, Liberec – 14. október 1974, Bad Hall). (In: Karpathen Jahrbuch 1999. Ed. Theodor Deters. Stuttgart 1998, roč. 50, s. 17.) Po štúdiách na Nemeckom štátnom gymnáziu v Liberci sa venoval germanistike a slavistike na Nemeckej univerzite v Prahe, kde bol 29. januára 1927 promovaný na Dr. Phil. Skúšku spôsobilosti zložil v roku 1927 z nemčiny a latinčiny, v roku 1929 z češtiny. Krátky čas pôsobil na štátnom nemeckom gymnáziu v Plzni (apríl – august 1930) a od školského roku 1931/1932 začal vyučovať na Reálnom gymnáziu v Kežmarku slovenský a nemecký jazyk. (In: Schuljahreröffnung in unseren Distriktuallyzeum. Karpathen Post, 19. september 1931, č. 38, roč. 52, s. 2.) Definitívnym profesorom sa stal v roku 1933. Patril k vedúcim činiteľom nemeckých kultúrnych spolkov a nemeckého kultúrneho života a zároveň bol agilným členom Henleinovej strany. (In: Dr. Repp – informácia, 29. august 1935. Fond: ŠOA Poprad–Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 831/1935, krabica 19.) Venoval sa aj komponovaniu a úprave ľudových piesní z oblasti horného Spiša, ktoré vydal v zbierke pod názvom Zipser Liederblatt. (HOBINKA, Edgar: Karpatendeutsche Komponisten und die Musikpflege innerhalb der deutschen Volksgruppe in der Slowakei. In: Karpathen Jahrbuch 1980. Ed. Aurel Emeritzy. Stuttgart 1979, roč. 31, s. 115.) Karpathen Post uverejňoval jeho recenzie na koncerty kežmarského gymnázia.
[17] Klára RÖCKLOVÁ, koncertná speváčka a hudobná pedagogička, vyštudovala spev na viedenskom Konzervatóriu. Od školského roku 1930/1931 vyučovala zborový spev na Evanjelickej dievčenskej meštianskej škole. In: Jahresbericht der ev. Mädchenbildungsanstalten (Bürgerschule, einjähriger Handelskurs, zweijährige Fachschule für Frauenberufe) in Kesmark für das Schuljahr 1930/31. Ed. Otto Bruckner. Paul Sauter, Kežmarok 1931.
[18] In: Deutsche Musikschule in Kesmark. Karpathen Post, 29. august 1931, č. 35, roč. 52, s. 4.
[19] Podľa oznamov Evanjelickej dievčenskej meštianskej školy na školský rok 1931/1932. In: Jahresbericht der ev. Mädchenbildungsanstalten (Bürgerschule, einjähriger Handelskurs, zweijährige Fachschule für Frauenberufe) in Kesmark für das Schuljahr 1930/1931. Ed. Otto Bruckner. Paul Sauter, Kežmarok 1931, s. 36.
[20] In: Deutsche Musikschule in Kesmark. Karpathen Post, 29. august 1931, č. 35, roč. 52, s. 4.
[21] Z pedagógov sa do hudobného života mesta mimoriadne aktívne zapájali Dr. Friedrich Repp (organ, klavír, husle), Edgar Hobinka (violončelo) a Dr. Alfons Nitsch (klavír).
[22] In: Musikabend der Kesmarker Orchester-Vereinigung. Karpathen Post, 27. február 1932, č. 9, roč. 53, s. 1.
[23] In: Konzert zu Gunsten der Musikschule. Karpathen Post, 30. január 1932, č. 5, roč. 53. s. 2.
[24] Kornelia SZELÉNYIOVÁ (7. november 1888, ? – ?) In: List Okresného náčelníka v Kežmarku adresovaný Prezídiu MŠANO v Bratislave z 19. októbra 1943. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[25] In: Schlußkonzert der kesmarker Musikschule. Karpathen Post, 2. júl 1932, roč. 53, s. 4.
[26] Podľa Katalógu Hudobnej školy 1931/32, 1932/33. Fond: ŠOA Poprad–Spišská Sobota.
[27] In: Das Schülerkonzert der kesmarker Musikschule. Karpathen Post, 11. marec 1933, č. 10, roč. 54, s. 2.
[28] Edgar HOBINKA (16. júl 1905, Šumperk – ?) začal v školskom roku 1931/1932 vyučovať slovenský a nemecký jazyk na reálnom gymnáziu. (In: Schuljahreröffnung in unseren Distriktuallyzeum. Karpathen Post, 19. september 1931, č. 38, roč. 52, s. 2.) Po odchode Dr. Nitscha z Kežmarku prevzal vedenie gymnaziálneho orchestra. Krátky čas pôsobil ako predseda, neskôr ako podpredseda Spišského speváckeho spolku. (In: HOBINKA, Edgar: c. d., s. 113.)
[29] HOBINKA, Edgar: c. d., s. 112.
[30] Tamtiež.
[31] Spomedzi žiakov boli najpočetnejšie zastúpení žiaci nemeckých tried gymnázia, menej žiakov bolo z radov ľudovej školy, dievčenskej meštianskej školy a odbornej školy. Podľa Katalógu Hudobnej školy 1931/32, 1932/33. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota.
[32] Zborový spev bol ako obligátny predmet zavedený v školskom roku 1933/1934. In: Die Musikschule Kesmark. Karpathen Post, 30. jún 1936, č. 26, roč. 55, s. 3.
[33] Podľa Katalógu Hudobnej školy 1931/32, 1932/33. Fond: ŠOA Poprad–Spišská Sobota.
[34] In: Die Musikschule in Kesmark. Karpathen Post, 29. január 1938, č. 5, roč. 59, s. 2.
[35] In: Einschreibungen in die Musikschule. Karpathen Post, 2. september 1939, č. 35, roč. 60, s. 4.
[36] In: Die Musikschule in Kesmark. Karpathen Post, 5. marec 1932, č. 10, roč. 53, s. 3.
[37] Prevažná väčšina recenzií je podpísaná iniciálami „K. Z.“
[38] Mikuláš JELINEK (16. máj 1925, Kežmarok) začal hudobnú školu navštevovať od jej vzniku, spočiatku ako žiak klavírnej triedy Matildy Alexandrovej. In: Katalóg Hudobnej školy 1931/32, 1932/33. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota.
[39] Na Mikuláša Jelinka ako na jedného z najvýraznejších talentov Hudobnej školy v Kežmarku si spomína aj Edgar Hobinka. In: HOBINKA, Edgar: c. d., s. 113.
[40] In: Kirchenkonzert. Karpathen Post, 26. jún 1937, č. 36, roč. 58, s. 2. Vystúpenie M. Jelinka sa spomína aj v recenzii Das Schlußkonzert der kesmarker Musikschule. In: Karpathen Post, 25. jún 1938, č. 26, roč. 59, s. 2.
[41] In: Kirchenkonzert. Karpathen Post, 18. máj 1935, č. 20, roč. 56, s. 3.
[42] In: Die Musikschule in Kesmark. Karpathen post, 21. november 1936, č. 47, roč. 57, s. 2.
[43] In: Die Musikschule in Kesmark. Karpathen post, 12. november 1932, č. 46, roč. 53, s. 4.
[44] In: Brahmskonzert. Karpathen post, 9. december 1933, č. 49, roč. 54, s. 4.
[45] In: Konzert der Musikschule. Karpathen Post, 11. december 1937, č. 50, roč. 58, s. 3.
[46] In: Das Konzert der Musikschule. Karpathen Post, 22. marec 1941, č. 12, roč. 62, s. 3.
[47] In: Konzert. Karpathen Post, 14. december 1935, č. 50, roč. 56, s. 3.
[48] In: Die Musikschule in Kesmark. Karpathen Post, 2. apríl 1938, č. 14, roč. 59, s. 3.
[49] In: Das Konzert die Musikschule. Karpathen Post, 22. marec 1941, č. 12, roč. 62, s. 3.
[50] In: Ein Konzert. Karpathen Post, 2. december 1939, č. 48, roč. 60, s. 3.
[51] In: Konzert der Musikschule. Karpathen Post, 11. december 1937, č. 50, roč. 58, s. 3.
[52] Haydnove oratórium Štyri ročné obdobia odznelo pri príležitosti osláv 400. výročia založenia kežmarského Reálneho gymnázia. Spolu s Klárou Röcklovou sa ako sólisti predstavili Franz Furch (tenor) z Bratislavy a Rolf Ondruschka (bas) z Brna, ktorí do Kežmarku prišli na pozvanie Alfonsa Nitscha. In: Karpathen Post, 18. marec 1933, č. 11, roč. 54, s. 1.
[53] In: Beethovenkonzert. Karpathen Post, 27. marec 1937, č. 13, roč. 58, s. 4.
[54] Jozef BRABEC (30. január 1900, Kladno – ?) zastával na prešovskej Hudobnej škole post učiteľa hry na husliach od roku 1926. Vo funkcii správcu, ktorú prevzal po M. Moyzesovi v roku 1932, zotrval do svojho odchodu z Prešova (1938). Spoločne s Dr. Stanislavom Treybalom pomohol prešovskej Hudobnej škole prekonať rozsiahlu organizačnú i finančnú krízu. In: POTEMROVÁ, Mária: Príspevok k dejinám hudobnej školy v Prešove. In: Nové obzory 10. Ed. Štefan Pažur. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice 1968, s. 136.
[55] Kežmarskí a prešovskí umelci spoločne uviedli Sláčikové kvarteto op. 33 od J. Haydna a spolu s ďalším prešovským hosťom Dr. Kissóczym Sláčikové kvinteto op. 97 od A. Dvořáka. In: Das Wohltätigkeitskonzert der Kesmarker Bezirksjugendfürsorge. Karpathen Post, 28. marec 1936, č. 13, roč. 57, s. 2.
[56] HOBINKA, Edgar: c. d., s. 113.
[57] In: Die deutsche Musikschule in Kesmark. Karpathen Post, 11. marec 1939, č. 10, roč. 60, s. 3–4.
[58] Koloman TAKÁCS, spišskonovoveský rodák, podal v roku 1938 návrh na zriadenie Mestskej hudobnej školy v Spišskej Novej Vsi. Mestská rada však jeho návrh neprijala. (POTEMROVÁ, Mária: Hudobný odbor ĽŠU v Spišskej Novej Vsi. In: Hudobný život Východného Slovenska v období budovania socializmu III. Ed. Mária Potemrová. Konzervatórium v Košiciach, Košice 1965, s. 155.) Spolu s Ernestom Husárom a Ferdinandom Ginellim patril k zakladajúcim členom oddelenia strunových nástrojov na Konzervatóriu v Košiciach v školskom roku 1951/1952. (MEREŠŠ, Štefan – LENGYEL, Matej: Konzervatórium v Košiciach (1961–1984). In: 200 rokov hudobného školstva v Košiciach. Ed. Štefan Merešš. Východoslovenské vydavateľstvo, Košice 1984, s. 110.)
[59] Marta TAUBINGEROVÁ absolvovala Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave v triede profesorky Libuše Svobodovej-Adamcovej v roku 1932. In: KRUČAYOVÁ, Alena: Klavírne oddelenie Hudobnej a dramatickej akadémie pre Slovensko (vznik a vývoj v rokoch 1919–1941). In: Slovenská hudba 1999, roč. XXV., č. 4, s. 469.
[60] O situácii hudobného školstva v Kežmarku v tomto období sa dozvedáme len na základe zachovanej korešpondencie medzi Ministerstvom školstva a národnej osvety v Bratislave, Okresným úradom (OÚ) a žandárskou stanicou v Kežmarku. Všetky listy sú označené poznámkou – „dôverné“.
[61] Podľa informácií z výpovede Jána Duračinského (učiteľa na Hudobnej škole Vilmy Zuberovej), ktoré podal okresnému náčelníkovi v Kežmarku počas vyšetrovania 10. mája 1943. In: Úradný záznam. Fond: ŠOA Poprad–Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[62] List Prezídia MŠANO z 20. augusta 1942 adresovaný okresnému náčelníkovi v Kežmarku. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[63] Podľa výpovede Jána Duračinského.
[64] Ministerstvo svoje rozhodnutie oznámilo Vilme Zuberovej výnosom z 20. februára 1943. In: List Prezídia MŠANO z 30. septembra 1943 adresovaný OÚ v Kežmarku. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[65] Ján DURAČINSKÝ (22. jún 1919, ? – ?) v tom čase pôsobil vo funkcii rímskokatolíckeho kantora v Kežmarku. In: List veliteľa žandárskej stanice Kežmarok zo 14. októbra 1943 adresovaný Okresnému náčelníkovi OÚ v Kežmarku. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[66] Podľa výpovede Jána Duračinského.
[67] Na základe nemeckého rukopisu, v ktorom je zaznamenaná aj výška školného (12,50 Ks/hodina) a rozpočet Hudobnej školy Vilmy Zuberovej. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[68] Jozef GOMBOŠ (21. december 1913, Chicago – ?), kandidát profesora hudby, vyučoval v súkromnom byte 13 žiakov – 11 slovenskej a 2 českej národnosti. In: List veliteľa žandárskej stanice Kežmarok zo 14. októbra 1943 adresovaný Okresnému náčelníkovi OÚ v Kežmarku. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[69] List Žandárskej stanice v Kežmarku zo 14. októbra 1943 adresovaný Okresnému náčelníkovi OÚ v Kežmarku. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[70] List Okresného náčelníka OÚ v Kežmarku z 30. septembra 1943 adresovaný Prezídiu MŠANO v Bratislave. Fond: ŠOA Poprad – Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[71] List Okresného náčelníka OÚ v Kežmarku z 19. októbra 1943 adresovaný Prezídiu MŠANO v Bratislave. Fond: ŠOA Poprad–Spišská Sobota, OÚ–K, signatúra 925/1943, krabica 61.
[72] V poslednej zachovanej správe o Hudobnej škole v nemeckom týždenníku Karpathen Post sa oznamuje presun termínu učiteľského koncertu, ktorý sa mal konať pri príležitosti 150. výročia úmrtia W. A. Mozarta. In: Das Konzert der Musikschule. Karpathen Post, 22. marec 1941, č. 12, roč. 62, s. 3.
[73] Túto informáciu nám poskytla pani Piroška Krejčířová, žiačka Hudobnej školy v Kežmarku a neskôr učiteľka na kežmarskej Ľudovej škole umenia, počas rozhovoru 20. septembra 2005.
[74] FUDALYOVÁ, Mária – LEVOCKÝ, Ján: Základná umelecká škola Kežmarok 1952–2002. Vivit, Kežmarok 2002, s. 7.
[75] MATÚŠ, František: S hudbou v srdci Tatier. Elman, Prešov 1996, s. 122–124.